Minister Drucker prichádza s novelizáciou zákona, ktorá síce v školstve nič zásadné nerieši, ale aspoň mnohým skomplikuje život.
Rukopis nekompetentnosti autorov novely je čitateľný v jej viacerých častiach. Návrhy sú nekonzistentné, nelogické a obchádzajú podstatu – kvalitu nášho školstva. Zameriam sa na časť o možnosti krátiť financie cirkevným a súkromným školám. Riziko škôd a absurdnosť uvažovania sú v tejto časti zrejme najviditeľnejšie. Pripomeňme, že návrh ráta s krátením financií o 20 % pre cirkevné a súkromné školy v prípade, že neprijmú 70 % žiakov zo svojho obvodu.
Oficiálne minister argumentuje sťažnosťami rodičov, ktorí nemôžu umiestniť svoje dieťa vo svojom obvode a nutnosťou cirkevných a súkromných škôl podielať sa na verejnej službe (ako keby to doteraz nerobili).
1. Tu je prvý kameň úrazu. Minister chce zaviesť závažnú zmenu bez poskytnutia relevantných dát. Vraj prípadov odmietnutých detí je na Slovensku veľa. Od ministra očakávam presné dáta, minimálne pre obvody, kde je problém vypuklý, nie vágne tvrdenia o „množstve“ prípadov. Ak v niektorých obvodoch ide o jednotlivcov, môže zákon umožniť zvýšenie minimálneho počtu žiakov v triede práve z tohto dôvodu.
2. Predpokladajme, že sú obvody, kde je problém naozaj vážny a mnoho detí je odmietnutých školami vo svojom obvode. Minister vychádza z logickej anomálie. Ak chce rodič zapísať dieťa na súkromnú či cirkevnú školu, urobí tak hneď a problém s neprijatím v škole v danom obvode nemá. Z toho vyplýva, že problém s neumiestenním svojich detí v obvode majú rodičia, ktorí nestoja o cirkevné a súkromné školy. No minister ich dopyt neuspokojuje a namiesto toho žiada, aby nedostatok miest v obvode riešili cirkevné a súkromné školy, o ktoré rodič neprejavil záujem. Rodičov neumiestnených detí núti / motivuje zapísať deti na iný typ školy, aký si pôvodne želali. Tým jednou ranou ubližuje obom stranách: jednej problém nevyriešil, druhej ho spôsobil.
Prvotný problém rodiča, ktorý chce umiestniť dieťa na necirkevnú a nesúkromnú školu, návrh zákona nerieši.
3. Problém takéhoto rodiča možno vyriešiť rozšírením kapacity školy, čo môže byť spojené s nutnosťou dostavať ďalšiu triedu či rozšíriť budovu školy. Ale načo by do toho obec a štát investovali peniaze, keď cirkevné a súkromné školy (na rozdiel od štátnych) to urobia z pohľadu štátu a obcí zadarmo. Štát ušetrí na úkor cirkevných a súkromných škôl, ktoré financujú svoje budovy na rozdiel od iných škôl bez finančnej podpory štátu (týmito kapitálovými výdavkami na nich štát šetrí dlhodobo).
Neverím oficiálnemu zdôvodneniu návrhu vychádzajúcemu z nemožnosti umiestniť dieťa v škole v obvode z kapacitných dôvodov. Z rétoriky ministra pri obhajobe návrhu vyplýva, že mu ide o inklúziu, aby sa nevytvárali elity: minister chce donútiť rodičov, aby žiaci neodchádzali z miestnych komunít. Tiež som odporca elitizmu ako i osemročných gymnázií. Nemožno sa však dopustiť opačných chýb:
4. Obmedzenie slobody voľby. Nemožno ani obviňovať školy, že “oni si vyberajú žiakov”. Pán minister, rodičia a žiaci sú tí, ktorí si vyberajú školu. Ak si rodičia školu nevyberú, škola si ich vybrať nemôže.
5. Násilná inklúzia, ktorá potenciálne obmedzuje práva niektorých žiakov a podporuje šikanu. Konkrétny prípad: žiak v obci s majoritnou rómskou komunitou bol šikanovaný v škole i obci. Následne prestúpil na cirkevnú školu do okresného mesta, čo ho ľudsky a psychicky zachránilo.
Som odporca inklúzie a integrácie, ktoré v mene pomoci jedným znižujú úroveň vzdelania, výchovy a štandardov správania pre iných. Návrh ministra neumožní dieťaťu vymaniť sa z prostredia, v ktorom býva, len preto, lebo patrí k bielej menšine. Nech dajú to takých škôl svoje deti ideológovia z bratislavskej kaviarne a nech integrujú miestne komunity. Inklúzia je dôležitá, ale nemožno ju násilne dosiahnuť prvým zlým riešením, ktoré nás napadne.
6. Podpora nekvality, oslabenie súťaže. Z pohľadu platiteľa daní je žiaduce budovať inštitúcie, ktoré poskytujú kvalitnú verejnú službu. Návrh pána Druckera pôsobí opačným smerom: oslabuje súťaž medzi školami a neodmeňuje za kvalitu, ale za polohu školy. Týmto zákonom najviac získajú nekvalitné školy – ony získajú najviac nových študentov, a teda peňazí bez toho, aby pohli prstom: nie súťažou a kvalitnejšou ponukou, ale vďaka svojej polohe a skutočnosti, že žiaci z jej obvodu budú nútení sa na ňu prihlásiť (v iných obvodoch ich kvôli percentuálnemu kvóru nebudú môcť prijať).
7. Minister viaže verejnosť služby na lokalitu, nie na kvalitu. Bolo by pochopiteľné a žiaduce krátenie financií pre nekvalitné školy, ktorých pridaná hodnota (nie absolútny výsledok) je dlhodobo nízka. Nekvalita však politikov a „odborníkov“ netrápi. Radšej potrestajú kvalitu: nevyhnutne príde k anomáliám, keď lepšie školy dostanú o 20 % menej financií ako nekvalitné školy len preto, lebo nesplnia požiadavku 70 % počtu študentov z daného obvodu.
Existujú prípady v zahraničí, napr. Vo Veľkej Británii, keď súkromné školy odmietajúce vyučovať podľa predpísaného štátneho kurikula dostávajú od štátu menej peňazí. No súkromné školy, ktoré učia podľa štátneho kurikula, dostávajú plnú dotáciu.
Cirkevné a súkromné školy na Slovensku učia podľa predpísaného štátneho vzdelávacieho programu, a tým poskytujú rovnakú verejnú službu ako iné školy. Silene implementované geografické kritérium na tom nič nemení.
Aby zákon nebol hlúpy iba trochu, dáva sa cirkevným a súkromným školám povinnosť požiadať o zaradenie do obvodu a v prípade odmietnutia musia požiadať o zaradenie do iného obvodu (ešte vzdialenejšieho ako je prvý 🙂 ) Ak budú aj tu odmietnuté, pokladá sa podmienka poskytnutia verejnej služby za splnenú. A túto trápno-zbytočnú procedúru budú musieť opakovať každých niekoľko rokov.
8. Nespravodlivosť z pohľadu cirkevných a súkromných škôl je zjavná už z predchádzajúcich bodov, potenciálne však môže byť dotiahnutá do ešte väčších absurdít:
Predstavme si, že škola splnila požiadavku 70 % kvóra. Počas roka niekoľko nespokojných rodičov odhlási deti napr. kvôli nevyhovujúcemu náboženskému charakteru školy. Kvórum klesne na 65%.
V budúcom školskom roku bude mať preto škola o 20 % menej financií alebo bude musieť do ďalšieho ročníka prijať výrazne viac ako 70 % detí zo svojho obvodu (aby vyvážila aktuálny pokles na 65 %), čím sa ešte viac zvýši pravdepodobnosť prijatia žiakov nesúhlasiacich s náboženským charakterom školy a ich následného odchodu zo školy. Táto špirála môže zriediť charakter školy alebo ju finančne zlikvidovať, hoci na papieri budú rodičia formálne podpisovať súhlas s náboženským charakterom školy.
9. Ak súkromné školy vyžadujú ročné poplatky, budú ich musieť platiť aj deti, ktoré sa neumiestnili v obvode a súkromnú školu si vybrali, lebo do 10 km zostala ako jediná alternatíva? Ak áno, problém rodiča sa nevyrieši, on nechce platiť súkromnú školu. Ak nie, ide o zásah do charakteru školy – jeho spôsobu financovania.
10. Ide o ďalšiu nepriamu daň. Ak škola príde o 20 % financií, chýbajúce peniaze doplatíme my rodičia. Politika tejto vlády je konzistentne namierená proti rodinám: okrem rušenia / znižovania bonusov a prídavkov vláda zaťaží rodiny ďalšou nepriamou daňou. Prečo občania, ktorí platia dane rovnako ako iní, majú byť ukrátení na vzdelávaní svojich detí a diskriminovaní kvôli výberu školy, ktorá poskytuje verejnú službu rovnako ako iné školy?
Nech sa pozrieme na návrh z akejkoľvek strany, z každej je rovnako hlúpy. Jeho vnútorná protirečivosť, neschopnosť čokoľvek riešiť a schopnosť čokoľvek komplikovať mu dávajú čaro originálnej zbytočnosti. Nie každú absurditu je ľahké vymyslieť. Táto ministrovi vyšla. Z krízového manažéra máme tvorcu kríz.
Návrh na schválenie úplne nových zákonov je len ďalším dôkazom, že pán Drucker je rodený byrokrat obletujúci všetky pozície v štátnej správe a na ministerstve školstva nie je tou správnou Dobrou voľbou.
Na záver tri poznámky:
Návrhy z dielne ministerstva zodpovedajú dlhodobo žalostnej úrovni diskusií o našom školstve. Fakt, že vo vzdelávaní patríme v Európe na dno, nie je náhoda ani sprisahanie protislovenských živlov. Je to výsledok dlhodobého prejavu vôle celého národa, ktorý odmieta kvalitu. Rodičia ju prejavujú tlakom na nízke nároky a dobré známky, mnohí učitelia rezignáciou, znižovaním latky a neefektívnou metodikou. A elity? Tie nie sú… Takmer 40 rokov sa k téme vyjadrujú zásadne politici, novinári, “odborníci” a analytici diskutujúci o podružných a ľúbivých témach, cool trendoch, z ktorých je zjavné, že dotyční nikdy neučili, školstvu nerozumejú a ich cieľom je zapáčiť sa, obísť podstatu, nič nevyriešiť, skomplikovať systém nezmyslami a vyvolať x-té zdanie tej najpotrebnejšej reformy. Kľúčová téma – zvýšenie kvality vzdelania vrátane kontroly, čo škola / učiteľ naučili, aká je ich pridaná hodnota a zvýšenie nárokov na žiaka zostávajú naďalej poctivo nedotknuté. To sú témy, ktorých sa politici boja a médiá na ne nedorástli. Takýto spôsob tvorby politiky a diskusií vedie k absurdným reformám a zníženiu dôvery voči inštitúciám a médiám.
Návrh zákona dokazuje, že táto vláda má v DNA pohŕdanie slobodou, kresťanskými a konzervatívnymi hodnotami.
Otvorí návrh oči ustráchaným, večne mlčiacim a vládou kupovaným biskupom? Prestanú koketovať s boľševikmi a s ilúziou o hrádzi proti liberalizmu budovanej kovanými komunistami? Som skeptický. Skôr si myslím, že skutočné prebudenie prinesie finančná odluka cirkvi od štátu, ktorá urobí Cirkev menej korumpovateľnou, slobodnejšou, odvážnejšou, kreatívnejšou. Skrátka, menej feudálnou, menej kolaborujúcou, viac autentickou a zmysluplnou.
Publikované tiež ako blog na Postoji: https://blog.postoj.sk/181390/absurdne-navrhy-ministra-druckera